Szóld le az elötted írót!
-
#28836
Predslov k prvému vydaniu.
Otázka ¹tátu nadobúda dnes mimoriadnu dőle¾itos» tak v teoretickom ako aj praktickopolitickom zmysle. Imperialistická vojna nezvyèajne urýchlila a vyostrila proces premeny monopolistického kapitalizmu na kapitalizmus ¹tátnomonopolistický. Ú¾asný útlak pracujúcich más ¹tátom splýva èoraz tesnej¹ie so v¹emocnými zväzmi kapitalistov a stáva sa èoraz ukrutnej¹ím. Pokroèilé krajiny sa premieòajú - hovoríme o ich "zázemí" - na vojenskotrestanecké väznice pre robotníkov.
Neslýchané hrőzy a utrpenia pre»ahujúcej sa vojny robia postavenie más neznesiteµným, zosilòujú ich rozhorèenie. Navidomoèi narastá medzinárodná proletárska revolúcia. Otázka jej pomeru k ¹tátu nadobúda praktický význam.
Prvky oportunizmu, ktoré sa nazhroma¾dili cez desa»roèia pomerne pokojného vývoja, utvorili smer sociál¹ovinizmu, prevládajúceho v oficiálnych socialistických stranách celého sveta. Tento smer (Plechanov, Potresov, Bre¹kovská, Rubanoviè, potom v trochu zastretej forme páni Cereteli, Èernov a spol. v Rusku, Scheidemann, Legien, David a iní v Nemecku, Renaudel,Guesde, Vandervelde vo Francúzsku a Belgicku,Hyndman a fabiánovci v Anglicku atï./,socializmus slovami, ¹ovinizmus skutkami, vyznaèuje sa podlým lokajským prispősobovaním "vodcov" "socializmu" nielen záujmom "svojho" ¹tátu, lebo väè¹ina takzvaných veµmocí dávno vykoris»uje a zotroèuje mnohé malé a slabé národnosti. Ale imperialistická vojna je práve vojnou za rozdelenie a nové delenie takéto koristi. Boj za oslobodenie pracujúcich más spod vplyvu bur¾oázie vőbec imperialistickej bur¾oázie osobitne nie je mo¾ný bez boja proti oportunistickým predsudkom o "¹táte".
Najsamprv preskúmame Marxovo a Engelsovo uèenie o ¹táte, zapodievajúc sa obzvlá¹» podrobne zabudnutými alebo oportunizmom prekrútenými stránkami tohto uèenia. Potom osobitne rozoberieme hlavného predstaviteµa tohto prekrucovania Karola Kautského, najznámej¹ieho vodcu II. internacionály /1889-1914/, ktorá tak ¾alostne zbankrotovala za teraj¹ej vojny. Napokon vyvodíme hlavné závery zo skúseností ruských revolúcií roku 1905 a najmä roku 1917.Revolúcia roku 1917 zrejme zavr¹uje teraz /poèiatkom augusta 1917/ prvé obdobie svojho vývinu, no celú túto revolúciu vőbec mo¾no pochopi» iba ako ohnivko v re»azi socialistických proletárskych revolúcií, ktoré vyvoláva imperialistická vojna.